Kuriozity Bratislavy

bratislava, slovakia, kuriozity

Bratislava skrýva netušené množstvo unikátnych postavičiek, ktoré stojí za to stretnúť. Zoznámte sa s tými najzaujímavejšími.

Čumil

Bronzová postavička nachádzajúca sa na križovatke ulíc Rybárska brána, Panská a Laurinská. Autorom diela je akademický maliar Viktor Hulík. Ihneď po svojom umiestnení v júli 1997 si získala srdcia domácich a zahraničných turistov. Dnes je Čumil pravdepodobne jeden z najčastejšie fotografovaných „Bratislavčanov“.

 

Schöne Náci

Kúsok od Čumila stojí liatinová postavička Schöne Náciho, bratislavského elegána Ignáca Lamára, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou koloritu korza v polovici minulého storočia. Ignác Lamár sa narodil v roku 1897 v Petržalke a zomrel v Krajskej tuberkulóznej nemocnici v Lehniciach v roku 1967. Jeho pamätníci ho poznali ako slušného, tichého a chudobného človeka. Keď na ulici stretol súcejšiu dámu alebo slečnu, tak si sňal z hlavy klobúk a tichučko jej pokurizoval slovami „schöne, schöne“. Odtiaľ pochádza jeho pomenovanie Schöne Náci. Socha je dielom akademického sochára Prof. Juraja Meliša.

Napoleonec

Medzi turisticky najatraktívnejšie sochy patrí aj Napoleonec opierajúci sa o lavičku na Hlavnom námestí. Zobrazuje vojaka, ktorý ostreľoval Bratislavu z Petržalky v roku 1809. Autorom diela je takisto akademický sochár Prof. Juraj Meliš. Aby sa zabránilo jej poškodeniu, každoročne trávi zimu v mestskom depozite.

 

 

Paparazzi

Na rohu Laurinskej ulice púta okoloidúcich socha paparazziho v životnej veľkosti. Držiac v rukách fotoaparát vyzerá, akoby práve fotil niekoho z „bratislavskej smotánky“. Autorom diela ja akademický sochár Radko Mačuha.

 

 

Hans Christian Andersen

Kolorit Hviezdoslavovho námestia dopĺňa socha dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Pripomína nám jeho návštevu Bratislavy v roku 1841. Bronzová socha nadživotnej veľkosti je dielom akademického sochára Tibora Bartfaya. Sochu obklopujú postavičky z Andersenových rozprávok.

 

 

Strážna búdka

Symbolicky pripomína historickú mestskú strážnicu, ktorá kedysi stála na Hlavnom námestí od 17. storočia do 60. rokov 19. storočia. Autormi projektu strážnej búdky sú akademický maliar Marián Prešnajder a architekti Otto Grossmann a Juraj Šimek.

 

 

Najužší dom v Bratislave

Dom stojí na Michalskej ulici a má číslo 15. Dom s najužším priečelím v Bratislave má zaujímavý príbeh. Vznikol vďaka demolácii mestských hradieb v 18. storočí. Pôvodne pozostávali z dvoch múrov, medzi ktorými bol voľný priestor - ľudovo nazývaný cvinger. V čase, keď sa začali v armáde používať delá, prestali mať takéto opevnenia opodstatnenie. Pri demolácii múrov medzi Michalskou bránou a Michalskou vežou sa vytvorila medzierka široká 130 cm. Pôvodne tu bola ulička pre stráže.

 

Koruna na veži Dómu sv. Martina

Kópiu uhorskej kráľovskej koruny v podobe ako ju poznáme z veže bratislavského dómu zhotovili prešporskí zlatníci niekedy okolo roku 1870. 300 kg vážiaca koruna je umiestnená vo výške 85 m, Bratislavčania a návštevníci mesta ju môžu obdivovať už od roku 1902. Pozlátená koruna s krížikom na temene meria 2,7 m, z toho koruna 1,60 m. Vankúš, na ktorom je kráľovská koruna položená meria 2 x 2 metre

 

Unikátny klobúk

Tróni na vrchole tympanónu Primaciálneho paláca nad kamenným erbom. Železný kardinálsky klobúk o priemere 180cm váži 150kg.

 

 

 

 

Zdroj informácií

Zavrieť
  1. Označte hotely, ktoré Vás zaujali.
  2. Pokračujte tu - POŠLITE HROMADNÚ POŽIADAVKU NA CENOVÚ PONUKU.
  3. E-mailom dostanete cenovú ponuku priamo od hotelových event managerov.

Poslať požiadavky